Každý sa dnes vyjadruje k poklesu výroby a predaja potravín vyrobených na Slovensku a k tomu, ako je ohrozená potravinová sebestačnosť Slovenska. Liekov na túto „chorobu“ sa naordinovalo už veľa, ale akosi nezaberajú, mechanizmus účinku zlyháva a lekár a pacient nekomunikujú. Pritom však všetci veľmi dobre vieme, čo tento stav spôsobilo, no nikto akosi nevie nájsť recept na to, ako z tejto situácie von. Ako divák pozorujem celú túto hystériu už niekoľko rokov a v tejto chvíli sa čudujem, že sa na Slovensku potraviny ešte vôbec vyrábajú a predávajú v aktuálnych množstvách, pretože situácia je oveľa zložitejšia, ako sa na prvý pohľad javí. Drvivá väčšina väčších výrobných potravinárskych prevádzok so sídlom na Slovensku je v rukách zahraničného kapitálu, ktorý ak sa jedného dňa rozhodne, tak na Slovensku zatvorí svoje prevádzky a prestane vyrábať ( tak, ako sa to stalo v minulosti v mnohých prípadoch) a následne nadobudne potravinová závislosť Slovenska na dovozoch potravín takých kritických rozmerov, ktoré ešte zhoršia súčasnú situáciu a budú mať významný nepriaznivý ekonomický, sociálny a bezpečnostný dopad.
Naopak, mnohí slovenskí podnikatelia v potravinárstve a výrobcovia potravín tvrdia, že nové potravinárske prevádzky s významným objemom výroby potravín sa len na slovenskom trhu neuživia, pretože na to, aby boli ekonomicky stabilné a silné potrebujú vyrábať a predávať taký objem produkcie, pre ktorý je slovenský trh malý a potrebujú vyvážať. Zároveň je však isté, že možností umiestniť slovenské potraviny na trhoch v okolitých členských krajinách EÚ je ako šafranu a sú skôr výnimkou ako pravidlom.
Roky sa prijíma národná legislatíva, ktorá predaju slovenských potravín a slovenským podnikateľom v potravinovom reťazci viac škodí, ako pomáha. Nadnárodné reťazce pôsobiace v potravinárskom obchode si mädlia ruky z dosiahnutého ekonomického profitu, sú spokojné, a navonok sa javí, že prakticky nejestvuje spôsob, ako prílev potravín zo zahraničia a nepriaznivý stav v potravinovej sebestačnosti Slovenska zvrátiť. Ako členská krajina EÚ musíme dodržiavať podmienky voľného pohybu potravín a nemôžeme len z čisto ekonomických dôvodov tento prílev zahraničných potravín regulovať diskriminačným spôsobom.
Kozmetické opatrenia a masívne reklamy na podporu predaja slovenských farmárskych výrobkov môžu pomôcť spestreniu trhu s potravinami na Slovensku a sú vhodným marketingovým opatrením na propagáciu predaja slovenských potravín, ale bohužiaľ, potravinovú sebestačnosť Slovenska nezabezpečia. Zároveň je naivné sa domnievať, že nadnárodné obchodné reťazce budú mať eminentný záujem podieľať sa na potravinovej sebestačnosť Slovenska.
Čo ma ale veľmi teší je skutočnosť, že slovenský občan ukazuje slovenským politikom, exekutíve a celému potravinárskemu sektoru cestu, ktorou je správne sa uberať a to tým, že preferuje nákupy slovenských potravín v menších prevádzkach. Preferuje počas týždňa častejší nákup čerstvých a kvalitných potravín v blízkosti svojej práce a domova a do veľkých hypermarketov, v ktorých strávi neefektívne a neúmerne veľa času sa vyberá už menej ako v minulosti a to predovšetkým na nákup akciových potravín a nepotravinového tovaru. Priemerný slovenský občan je dnes ochotný za potraviny zaplatiť viac ako v minulosti a čo je najpodstatnejšie, začal čítať zloženie potravín a rozhoduje sa aj podľa pôvodu potraviny, čo sú dobré správy. Toto sú signály, ktoré jasne naznačujú trend a osobne sa teším tomu, že každý mesiac som svedkom otvárania nových predajní potravín slovenskými obchodníkmi, ktorí správne zachytili tento trend a prispievajú tak k stabilite slovenského potravinárstva, keďže práve oni predávajú v najväčších objemoch potraviny vyrábané na Slovensku.
Je nekorektné, ak sa médiá a exekutíva príliš často vyjadrujú kriticky na adresu maloobchodu s potravinami, pretože je potrebné oceniť hlavne slovenských podnikateľov v obchode s potravinami, ktorí majú neľahkú úlohu, čeliť enormnému konkurenčnému tlaku ekonomicky silných nadnárodných obchodných spoločností a zároveň neprimeranej národnej legislatívnej záťaži. Nie som ďaleko od pravdy ak poviem, že slovenskí obchodníci majú významný podiel na tom, že potravinársky priemysel na Slovensku sa neprepadol na úplné dno.
Rozuzlenie
Bezpochyby je veľa realizovateľných nápadov ako zvýšiť produkciu potravinárskych surovín a výrobu potravín na Slovensku v tých potravinárskych odvetviach, kde je to najviac potrebné, a pre ktoré má Slovensko vhodné klimatické podmienky a tradičné predpoklady.
Ak by sa realizovali len základné a logické opatrenia, bolo by možné situáciu stabilizovať a možno aj naštartovať ozdravný plán slovenského potravinárskeho priemyslu, ktorého súčasťou by mohli byť aj nasledujúce opatrenia:
- Analyzovať vhodnosť klimatických podmienok a dostupnosť potrebných zdrojov pre jednotlivé regióny Slovenska na pestovanie konkrétnych poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych/potravinových zvierat a poskytovať v tomto zmysle cielené komoditné dotácie producentom s významnou poľnohospodárskou produkciou.
- Podporovať zvlášť podniky s vysokou mierou produktivity, ktorá bude zabezpečená aj inovatívnym prístupom, technológiou a technickou vybavenosťou, aby sa odvetvie poľnohospodárstva a potravinárstva stalo atraktívnym a efektívnym.
- Okrem malých farmárskych potravinárskych podnikov podporovať zvlášť vznik stredných potravinárskych podnikov lokálneho významu, ktoré spoločne vytvoria celoplošnú mozaiku sebestačnosti v produkcii domácich potravín a svoju produkciu budú umiestňovať hlavne na domácom trhu.
- V regiónoch so špecializovanou poľnohospodársko-potravinárskou výrobou zriaďovať špecializované vzdelávacie programy v rámci jestvujúcich vzdelávacích štruktúr, ale podľa potreby aj krátkodobé tematické vzdelávacie programy v záujme dostupnosti kompetentných ľudských zdrojov. Prepojiť vzdelávací systém s potrebami praxe, kde už počas štúdia bude účasť na praxi priamo v poľnohospodárskych a potravinárskych prevádzkach finančne ohodnotená a štúdium a profesia sa stane atraktívnou ( študent bude zároveň študovať a pracovať za zaujímavých platových podmienok).
- Rozvíjať uvedené aktivity zvlášť v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, kde je vyšší predpoklad zabezpečenia potenciálnej pracovnej sily, čo bude opatrenie s pridanou hodnotou aj v oblasti ekonomickej a sociálnej .
- Podporiť začínajúce poľnohospodárske a potravinárske podniky špeciálnou dotáciou na zabezpečenie konzultačných/poradenských služieb pre správnu aplikáciu všetkých dotknutých platných právnych predpisov a uľahčiť im v začiatkoch podnikania aplikáciu týchto predpisov v praxi a to predovšetkým v oblasti kvality a bezpečnosti potravín.
- Priamymi dotáciami podporiť všetky novo vznikajúce potravinárske podniky v tých sektoroch potravinárskej prvovýroby a spracovania, ktoré sú na Slovensku najviac ohrozené.
- Podporovať slovenských podnikateľov v celom potravinovom reťazci, vrátane obchodu a nové legislatívne predpisy prijímať po dôkladnej dopadovej analýze a za účasti všetkých dotknutých strán. Je absolútne neprípustné, aby sa schvaľovala legislatíva, ktorá bude deštruktívna a likvidačná pre slovenský potravinársky priemysel a slovenských obchodníkov s potravinami.
- Neohrozovať predaj potravín vyrobených na Slovensku nesystémovými krokmi v neprospech slovenských obchodníkov s potravinami.
Možno zhodnotíte, že tieto stanoviská a návrhy sú tendenčné, nerealizovateľné, nekoncepčné, ale myslím si, že urobiť aspoň niečo z toho, čo je vyššie uvedené je vždy viac, ako neurobiť vôbec nič. Niekoho možno napadne, že tieto úvahy a návrhy sú naivné a je veľa „ďalších vplyvov“, ktoré do tohto zložitého procesu zasahujú. Áno, je to tak, ale tieto „ďalšie vplyvy“ neboli pomenované zámerne a chcela by som veriť, že môžu byť eliminované ak sa identifikujú a seriózne odstránia.
Veľmi by som priala slovenským občanom, slovenským poľnohospodárom, potravinárom a slovenským obchodníkom, aby spoločne dokázali prelomiť tento pomyselný bludný kruh a stali sa tými, ktorí budú na Slovensku „rozdávať karty“ a ovplyvňovať to, aké potraviny sa na Slovensku budú vyrábať, predávať a nakupovať.
PPP PROFIT s.r.o.